Čas plynie a my máme možnosť sledovať vývoj k lepšiemu, alebo horšiemu. Čas je aj znamením pre určité druhy udalostí a jednou z nich sú začiatky i konce. Neustály kolobeh a vymieňanie si informácií, či už hudobnej povahy, alebo tej komunikačnej, so sebou nesie radu faktov. Jednak porovnanie vyššie spomínaného progresu či regresu, ďalej prítomnú participáciu na dielach svojou účasťou, ktorú v najlepšom prípade tvorí prevádzaná hudba samotná. A tak i reflexia či teoretické posuny stoja v úzadí, keď prvé husle hrá samotná prax, navyše výborne zvládnutá.

Odchádzajúce rôzne vlaky (Steve Reich) sa rozpŕchli na miesta, kde klavírne zvuky (V Mlhách) utíchli a ich život je konfrontovaný s večnosťou (Věc Makropulos), fanfáry (Sinfonietta) sú spomienkou na výborný hudobný zážitok a apoteóza nesmrteľnosti (Věčné Evangelium ) je navždy prítomná. Happy Birthday Leoš! Tvoje diela sú nielen inšpiratívne ale inšpiráciou.Koncepty ktorými prešiel festival Janáček Brno bolo niekoľko, od tých najzávažnejšie znejúcich k tým každodenne prítomným a oslavným...