Čas plynie a my máme možnosť sledovať vývoj k lepšiemu, alebo horšiemu. Čas je aj znamením pre určité druhy udalostí a jednou z nich sú začiatky i konce. Neustály kolobeh a vymieňanie si informácií, či už hudobnej povahy, alebo tej komunikačnej, so sebou nesie radu faktov. Jednak porovnanie vyššie spomínaného progresu či regresu, ďalej prítomnú participáciu na dielach svojou účasťou, ktorú v najlepšom prípade tvorí prevádzaná hudba samotná. A tak i reflexia či teoretické posuny stoja v úzadí, keď prvé husle hrá samotná prax, navyše výborne zvládnutá.
Priestor pre vytváranie vzťahu medzi interpretmi a poslucháčmi v rámci úvodného koncertu ansámblu Opera Diversa, sa vyznačoval pružnosťou, flexibilitou, výborne zvládnutým rytmickým podložením, gradujúco zvládnutými výkonmi sólistiek a kompaktne vystavaným celkom, kde alfa a omega tvorila jeden celok, bez roztrhaných súvislostí. A stojac za krátkym heslovitým vyjadrením večera 20.9.2016 kedy sa konal koncert v Redute, snáď podtrhne motív: Muzikálne a hravo!
Od možno čitateľovi evokujúcej sa prvoplánovej chvály, by som zahájila argumentačnú bázu, prečo som zvolila dané termíny. Jednak pružnosť a flexibilita, sú namieste čo sa týka výkonu dirigentky Gabriely Tardonovej a jej gesta vysielaného ansámblu, ktorý nielenže naň pohotovo reaguje, ale najmä to, kvôli čomu je celý tento proces vystavaný, vyznieva úplne prirodzene a spontánne. Čiže oná hudba v našich súvislostiach zahrňujúca i tú teoretickú reflexiu, bola potlačená jej živorodou praxou.
Rytmické podložie, samo osebe stojace a z kontextu vytrhnuté je nič nehovoriace dovtedy, kým ho nezasadíme do rámca konkrétnych diel, kde sa konfrontuje po remeselnej stránke jednak melodická výbava, avšak podtrhnutá zmenami rytmov a agogiky.
Z prierezu nedávnych prevedení Opery Diversy a to vo veľkej miere práve Novákových diel, boli na tomto koncerte prítomné tri jeho diela. Odarum concentus pro smyčcový orchestr, Choreae vernales pro flétnu a komorní orchestr a Carmina Sulamitis pro mezzosoprán a komorní orchestr. V druhom zmienenom diele sa zásluhou flautistky Kristiny Vaculovej podarilo udržať dobre pracujúci hudobný organizmus. Jej výkon bol istý, hoc v tretej časti bol prítomný okamih nesúhry, čo však vôbec neodberalo na celkovom dojme.
Pozitívne gradujúci výkon Lucie Hilscherovej v diele Jana Nováka: Carmina Sulamitis pro mezzosoprán a komorní orchestr, bol prepojený s orchestrom i veľmi presvedčivý. Z diel ktoré interpretovala na koncerte, Nový Špalíček, či Kaprálove Uspávanky, mi prišlo posledne zmienené Novákovo dielo ako dobre načasovaným výkonom kde ukázala nielen spätosť s interpretovaním textu, ale i hlasové polohy boli diferencované a odpovedali ako významu i hudbe samotnej.
Nedá sa nezmieniť o diele Ondřeja Kyase Melodie pro smyčce. Po vypočutí si diela z nedávnej minulosti predstavenia Opery Diversy: Introitus, som mala istú predstavu o možnej podobe skladby. Tá však predčila moje očakávania. Znejúce dielo totiž malo v sebe pradivo tajomstiev postupne sa kryštalizujúcich. Toto tajomstvo spočívalo v postupnom narastaní a vrstvení, avšak čo dodávalo dielu punc nevšednosti, hoc Kyasove diela sa nedajú označiť ako „soudobé“ v zmysle rôznych experimentov a performance, to avšak vôbec neuberá na šarme, ba práve naopak priznanie určitých postupov robí dielo veľmi poslucháčsky zaujímavým. Totiž i samotné akordické podložie je nepredvídateľné v tom zmysle, že už keď poslucháč má pocit že je na pôde v ktorej sa vie pohybovať, zrazu sa harmónia rozvedie do takých akordických polôh, ktoré sú úplne neznáme.
Program vystavaný z diel Jana Nováka, Bohuslava Martinů, Václava Kaprála a Ondřeja Kyase má pár súvislostí, ktoré sa mi predkladajú k možnej interpretácii. Jednak isté genius loci, hoci v prípade Martinů nie úplne brnenské, ale s veľkým dosahom a vplyvom naň (Vítězslava Kaprálová, či Jan Novák). Ďalšou možnou interpretáciou je samotný výber diel v ktorých prevláda určitá črta bohatej, meditatívnej i osobnostnej výpovede, nielen skrz inštrumentáciu v podobe komorného orchestra a sólistov, ale najmä samotnou výstavbou a prítomnosťou textov určujúcich celkový dojem.
Apropo texty diel zahrňujúcich latinskú inšpiráciu, slovenskú ľudovú poéziu (Kaprál), či v prípade Nového Špalíčka moravský pôvod textov, dotvárali nielen vo verbálnej rovine svoj odkaz, ale najmä v hudobnej stránke. To sa môže zdať banálnym prirovnaním. Ale keď si vezmeme, že napríklad Martinů komponuje danú skladbu (1942) , Kaprál Uspávanky (1932), prichádzame k zaujímavému kontextu času, lokálnosti a kozmopolitanizmu, kde hudba samotná nielenže nepotrebuje dané členenia, ale potiera hranice a presahuje nami vytvorené inštitucionalizované poriadky.
Názov prvého koncertu Písně, Tance, Uspávanky, tak vyštartoval so zápalom, ktorý ešte bude potrebný pre zvládanie či už Site – specific minifestival Ensemble Opera Diversa, alebo aj ďalších predstavení sezóny podzim 2016.
